Preskočiť na obsah

Disociácia (chémia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Disociácia je proces rozkladu látky na jednoduchšie molekuly, atómy, atómové skupiny alebo ióny.[1] Typicky sa o disociácii hovorí v prípade kyselín, zásad alebo elektrolytov, môže však ísť napríklad aj o termickú disociáciu (termolýzu).[2]

Disociáciu elektrolytu na ióny (vo vode alebo tavenine) prebieha podľa rovnice:

V roztoku sa z daného množstva látky len časť molekúl štiepi na ióny, ostatné zostávajú nedisociované. Pri kyselinách a zásadách, ktoré môžu byť rozpustené aj v nedisociovanej forme, sa udáva tzv. disociačná konštanta KA pre kyseliny a KB pre zásady, odvodená od rovnovážnej konštanty, ktorá udáva pomer koncentrácie disociovanej a nedisociovanej formy.[chýba zdroj]

Disociačné konštanty

[upraviť | upraviť zdroj]

Disociačná konštanta závisí len od teploty.[chýba zdroj]

Silné kyseliny

[upraviť | upraviť zdroj]

Disociácia silných kyselín prebieha takmer úplne. Hodnota ich disociačných konštánt je Ka > 10-2.[3] Medzi príklady silných kyselín patria HClO4, HI, HBr, HCl, HNO3 alebo H2SO4.

Slabé kyseliny

[upraviť | upraviť zdroj]

Slabé kyseliny uvoľňujú vodíkové katióny (protóny) ťažko, preto je ich disociácia len čiastočná. Hodnota ich disociačných konštánt je KA > 10-4.[3] Medzi príklady slabých kyselín patria HCN, CH3COOH, H2SO3 alebo H2S.

Definicía disociačnej konštanty zásad je obdobná definícii disociačnej konštanty kyselín. Čím vyššia je disociačná konštanta kyseliny, tým nižšia je disociačná konštanta jej konjugovanej zásady a naopak.[chýba zdroj]

Príklady disociácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Disociovať môžu napr. kyseliny, hydroxidy, soli, koordinačné zlúčeniny, voda a iné molekuly.

2 H2O → H3O+ + OH-
H2SO4 → 2 H+ + SO42-
Ba(OH)2 → Ba2+ + 2 OH-
NH4Cl → NH4+ + Cl-

Mieru sily kyselín a zásad vyjadruje hodnota ich disociačných konštánt.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. disociácia. In: HORECKÝ, Ján. Terminológia anorganickej a fyzikálnej chémie. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1956. S. 71.
  2. termická disociácia. In: HORECKÝ, Ján. Terminológia anorganickej a fyzikálnej chémie. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1956. S. 158.
  3. a b KOTLÍK, Bohumír; RŮŽIČKOVÁ, Květoslava. Chémia v kocke pre stredné školy. [s.l.] : Art Area, 2002. S. 24.